Monthly Archives: január 2015

IOM Logo (IOM - OIM) IOM Blue

Migrácia na Slovensku

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a trojnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 1,3 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2013 ich u nás žilo o 3 772 viac ako v roku predtým, čo predstavuje nárast o 5,5 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie práve migrácia za prácou.

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

76 715: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20142

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 1,42 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 viac ako trojnásobne narástol počet cudzincov legálne žijúcich v SR (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 76 715 v roku 2013).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto veľké takmer ako Nitra.

6: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Litva (0,75 %), Chorvátsko (0,65 %), Bulharsko (0,62 %), Rumunsko (0,35 %) a Poľsko (0,15 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Maďarsko (1,42 %), Česko (4 %) a Rakúsko (11,8 %).

42 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 20 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity, v súčasnosti už národné menšiny a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku, tvoria spolu necelých 8 % všetkých cudzincov na Slovensku. Ich počet bol 6 007 osôb v roku 2014.

2/3: Občania krajín Európskej únie tvoria dve tretiny všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 12,5 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (9,5 %) a Poľska (7 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (5,5 %) a Rakúska (3 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov nastal v prípade migrantov z Rumunska (8 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti.

1/10: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR; Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín mimo EÚ7

  • Nasledujú cudzinci zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.
  • Občania tretích krajín tvoria tretinu z celkového počtu cudzincov na Slovensku, čo predstavuje  cca 0,5 % populácie. Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 26 157 ľudí by vytvorili mesto veľké ako Topoľčany.

1/3: V Bratislavskom kraji žije tretina všetkých cudzincov s povoleným pobytom na Slovensku

  • Bratislavský kraj sa vyznačuje druhou najväčšou relatívnou koncentráciou migrantov v Európe (počet migrantov na celkový počet obyvateľov), vyššiu relatívnu koncentráciu má už len Londýn.

17 950: Počet pracujúcich cudzincov v SR v roku 2014

  • Na 130 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden pracujúci cudzinec.9
  • Typickým migrantom pracujúcim na Slovensku je 25 – 34-ročný muž so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním, ktorý pochádza z niektorej členskej krajiny Únie.10
  • Počet pracujúcich cudzincov u nás vzrástol viac ako päťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 17 950 v roku 2014, z čoho bolo 4 644 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ.
  • Pre hospodársku krízu došlo k zníženiu prílevu cudzincov za prácou – v roku 2011 bolo u nás zamestnaných 22 185 cudzincov zo 130 štátov sveta.11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria takmer 80 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

1 304: Počet cudzincov, ktorí v roku 2014 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie v SR desaťnásobne poklesla nelegálna migrácia: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.14

328: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201415

  • V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • V  roku 2014 Slovenská republika udelila azyl 14 osobám, najčastejšie oň žiadali občania Afganistanu, Somálska a Gruzínska.
  • Z celkového počtu 58 121 žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 651 osobám a 670 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.15

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2015 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2013 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2013/2013-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 31. 12. 2014 (http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva – cudzinci (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00157 ahttp://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00178)
5 Pozri [2].
6 Pozri [2].
7 Pozri [2].
8 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – štatistiky Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky, január 2015 (http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=475017)
9 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2013 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075)
10 Vašečka, M., Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike, Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 22 (http://www.iom.sk/sk/publikacie?download=104:postoje-verejnosti-k-cudzincom-a-zahranicnej-migracii-v-slovenskej-republike).
11 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – štatistiky Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky, december 2011 (http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2011/Webcudzinci201112.xls)
12 Pozri [11].
13 Pozri [2].
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2014) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu za rok 2014 (http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=199342)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [16]