Čínska komunita

Počet Číňflag_chinaanov v SR: 2 134 (v roku 2015)
Pomer mužov a žien:        Muži: 54,58%
Ženy: 45,42%(ŠÚ SR 2011)
V rokoch pred 1989 žilo na Slovensku (v bývalom Československu) iba niekoľko desiatok občanov Číny, ktorí boli zväčša do Československa vyslaní za účelom štúdia alebo práce a s cieľom získať skúsenosti, ktoré mali uplatniť po návrate domov. Na základe dohody a bezvízového styku prišlo v roku 1989 veľké množstvo Číňanov do Maďarska. No keďže Maďarsko časom opätovne zaviedlo Číňanom víza a postupne sprísňovali podmienky pobytu, začali sa Číňania viac zaujímať o možnosti podnikania a pobytu v krajinách regiónu strednej Európy vrátane Slovenska. V týchto tokoch sa počet Číňanov na Slovensku začal zvyšovať a spolu s rastúcim číslom sa od začiatku 90. rokov začala postupne formovať aj komunita Číňanov.
Po zmene ekonomickej a politickej situácie vo vtedajšom Československu mohli Číňania, ktorí tu ostali, zamerať svoje podnikateľské aktivity na maloobchod: predaj tovaru. Zároveň mohli stabilizovať svoju pobytovú situáciu a vytvorili priestor pre príchod nových skupín migrantov z Číny. V roku 2003 malo na Slovensku pobyt 169 občanov Číny. Do roku 2012 spolu s rozvojom maloobchodu a vstupom Slovenska do EÚ toto číslo narástlo na 1 835 osôb. Dnes sú Číňania a ich služby súčasťou takmer každého slovenského mesta a predstavujú 5 najväčšiu skupinu migrantov z tretích krajín.
Príležitosť k obchodu je hlavnou motiváciu príchodu Číňanov. Systém je väčšinou taký, že ako prvý prichádza na Slovensko ekonomicky aktívny člen, ktorý sa zamestná a získa určité zázemie, neskôr prichádzajú ďalší rodinní príslušníci, ktorí sú tiež zapájaní do ekonomických aktivít. Tomuto zodpovedá aj veková štruktúra: až 76,67 % Číňanov je vo veku 20-50 rokov a až 44 % vo veku 25-39 rokov. Počet mužov a žien z Číny je pomerne vyrovnaný, mierne prevažujú muži (54,63%). Predaj a nákup tovaru a podnikanie v gastronómii ostávajú naďalej hlavné oblasti ekonomickej činnosti čínskej komunity. Napríklad v Bratislave a v Košiciach vznikli takzvané “čínske štvrte“, teda miesta, kde sú koncentrované sklady, reštaurácie, obchody a služby určené ako pre verejnosť, tak aj pre samotnú komunitu. Práve reštaurácie sú centrom diania pre kultúrne, spoločenské aj obchodné aktivity komunity.
map_china
Oficiálny názov: Čínska ľudová republika
Rozloha: 9 596961 km²
Počet obyvateľov: 1 349 miliónov
Hlavné mesto: Peking (počet obyvateľov: viac ako 20 miliónov
Správne členenie: 22 provincií, 5 autonómnych oblastí národnostných menšín, štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá a 2 špeciálne administratívne oblasti
Jazyky:  Mandarínska čínština (Putonghua – založená na Pekingskom dialekte) Yue (Kanónska), Wu (Šanghajská), Minbei (Fuzhou), Minnan (Hokkien-Taiwanská), Xiang, Gan, Hakka dialects a jazyky minorít
Mena: čínsky Jüan
Náboženstvo: Prevažne taoisti, potom budhisti, kresťania 3%-4% a moslimovia 1%-2%
Spolky:
Veľká väčšina Číňanov na Slovensku, a zároveň jadro kompaktnej čínskej komunity pochádza z čínskej provincie Qintian. Na základe toho sú formálne aj neformálne vnútro-komunitné väzby silné, od migrantov z iných oblastí Číny sa však jadro komunity dištancuje. Postupným rozrastaním čínskej komunity vznikla potreba založenia formálneho združenia, a tak v roku 2001 vznikol prvý spolok združujúci občanov Číny žijúcich na Slovensku. V súčasnosti je takýchto spolkov na Slovensku viac, napr. Únia Číňanov na Slovensku, Slovensko-čínska spoločnosť priateľstva, Čínsko-slovenská spoločnosť pre rozvoj a iné. Ich hlavnou úlohou je udržiavať kontakt s domovskou krajinou prostredníctvom ambasády a koordinovať podnikateľské aktivity svojich členov. Zakladateľmi a členmi týchto spolkov sa stávajú podnikatelia, osoby, ktoré získali v rámci komunity určitý status. Nakoľko existencia spolku predstavuje je často iba formálnou záležitosťou upevňujúcou status jej zakladateľov, noví migranti sa v otázkach pobytu či riešenia problémov na ne neobracajú, napriek tomu, že ich poznajú. Mimo oficiálnych či obchodných aktivít spolkov sa postupne rozširuje aj iný kultúrny a spoločenský život čínskej komunity.
V roku 2012 sa vďaka aktivite spolku Slovensko-čínska spoločnosť priateľstva otvorila prvá trieda čínštiny pre deti migrantov z Číny, ktorej cieľom je nielen učiť čínsky jazyk, ale aj vytvárať prostredie pre budovanie slovensko-čínskych neformálnych vzťahov. Taktiež sa každý rok konajú oslavy čínskeho Nového roka či Dňa detí ako hlavné spoločenské aktivity združujúce širšie skupiny čínskych migrantov.

Zdroje:
Pleschová, P. (2007): Chinese migrants in Slovakia – little transparency of business environment strengthened by competing policies. The 2007 epsNet general conference Europe: Integration and/or Fragmentation?