Kórejská komunita

flag_koreaPočet kórejcov v SR: 1 590 (ÚHCP P PZv roku 2015)
Pomer mužov a žien: Muži:  62,6%
Ženy: 37,4% ( ŠÚ SR 2011)

Pred rokom 2004 žilo na Slovensku iba minimum občanov Južnej Kórey. Ako prví po roku 1989 prišli zamestnanci a manažéri firmy Calex Samsung Zlaté Moravce, ktorí však v polovici 90. rokov odišli. Kórejci sa na Slovensko vrátili po roku 2002, kedy sa Slovensko začalo otvárať zahraničným investorom Od tohto roku začal počet Kórejcov na Slovensku postupne rásť. Prichádzali tak manažéri veľkých podnikov či menších subdodávateľských firiem, ako aj ich radoví zamestnanci. V roku 2004 malo na Slovensku pobyt 159 a v roku 2012 už 1 537 občanov Južnej Kórey, čo predstavuje až 10-násobný nárast.
Zvyčajnou situáciou v kórejskej komunite je príchod kvalifikovaného zamestnanca (až na výnimky muža), s ktorým cestuje aj rodina, t.j. manželka a deti. Hlavnou motiváciou príchodu Kórejcov a ich pobytu na Slovensku, sú práca a ekonomická činnosť: ide o ľudí v produktívnom veku so vzdelaním zodpovedajúcim ich pracovnými úlohám.
Z celkového počtu Kórejcov tvoria ženy niečo viac ako 37 %. Ženy prichádzajú za svojimi manželmi, zamestnancami alebo manažérmi kórejských firiem na Slovensku. Často nie sú zapájané do pracovných aktivít, väčšinou ostávajú doma s deťmi, resp. starajú sa o domácnosť.
Kórejci žijú na Slovensku život uzavretý voči majorite. Táto izolácia je sčasti spôsobená kultúrnymi návykmi, teda snahou pomáhať si medzi sebou a neobracať sa na cudzích.  Druhým dôvodom izolácie Kórejcov od Slovákov je aj ich vysoké pracovné nasadenie a z toho vyplývajúci nedostatok voľného času. Muži trávia dlhé hodiny v práci, často aj cez víkendy, ženy ostávajú doma a starajú sa o domácnosť a o deti. Ako komunita sa stretávajú v nedeľu  na kórejských bohoslužbách a potom spoločne trávia celý deň. Mimo cirkevných udalostí sa výnimočne stretávajú aj v kórejských reštauráciách, muži hrávajú futbal. Toto sa však deje v uzatvorenom kruhu osôb, väčšinou bez prítomnosti Slovákov. Navyše, mnohí za prácou v rámci Slovenska dochádzajú, keďže žijú v inom regióne ako pracujú. Okrem pracovnej vyťaženosti sú prekážkou kontaktu aj jazykové znalosti. Motivácia učiť sa slovenčinu je nízka, keďže svoj pobyt na Slovensku vnímajú ako krátkodobý a slovenčinu považujú za veľmi zložitý jazyk.
Nedá sa však povedať, že by sa Kórejci o Slovensko nezaujímali.  Kórejski investori sa snažia podporovať športové a kultúrne aktivity, čo  má pozitívny ohlas v lokalitách, kde žijú. Avšak organizovanie spoločných slovensko-kórejských podujatí stále nie je realizované.

Oficiálny názov: Kórejská republika map_korea
Rozloha: 98 480 km²
Počet obyvateľov: 48,95 milióna
Hlavné mesto: Soul (počet obyvateľov:
Správne členenie: „Špeciálne vydelené mesto“ Soul, 6 miest pod priamym riadením vlády, 8 provincií, 1 autonómna oblasť (ostrov Čedžu-do)
Úradný jazyk:kórejčina
Mena: kórejský won
Náboženstvo: Kresťania 31.6% (Protestanti 24%, Rímsko-katolíci 7.6%), Budhisti 24.2%, iné 0.9%, none 43.3%

Zdroje:
Gyarfášová, O. (2010): Kórejskí investori na Slovensku – prebieha medzikultúrny dialóg? In: Filadelfiová, J., Gyárfášová, O., Hlinčíková, M., Sekulová M., (Eds) Sondy do kultúrnej diverzity. IVO, Bratislava