| Právo na štrajk |
 |
|
Podľa čl. 37 ods. 4 Ústavy „právo na štrajk sa zaručuje“. Toto právo však podľa slovenskej ústavy nemajú nasledujúce profesie: sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. Priamo z ústavy je teda právo štrajkovať odopreté v taxatívne vymenovaných prípadoch. Navyše, čl. 51 ods. 1 ustanovuje, že „domáhať sa, okrem iného, aj práva štrajkovať možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V slovenskom právnom poriadku neexistuje zákon, ktorý by upravoval štrajk vo všeobecnosti. Jediný právny predpis, ktorý upravuje len určitý druh štrajku je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 16 je upravený „štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy“ - teda konkrétny druh štrajku. Ďalej § 20 tohto zákona určuje, v ktorých prípadoch je štrajk nezákonný. Opäť sa tieto ustanovenia vzťahujú len na prípad štrajku v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, o ktorý nešlo v prípade štrajku železničiarov. |
Udalosti
Financované Európskou úniou.
Európsky fond pre integráciu
štátnych príslušníkov tretích krajín.
Solidarita pri riadení migračných tokov.