Migranti na Slovensku

Migranti na Slovensku

Začneme rokom 2004. V tomto roku  Slovensko vstúpilo do štruktúr Európskej únie s čím súvisela novelizácia zákonov, úprava smerníc a harmonizácia právnych predpisov. Ďalšou zmenou bolo zavedenie práva voľného pohybu – teda práva podnikať, pracovať a poskytovať služby – pre občanov členských štátov EÚ. Tieto faktory, teda, členstvo Slovenska v EÚ aj ekonomický rozvoj zvýšil atraktívnosť Slovenska pre cudzincov, a s tým súvisiaci počet migrantov prichádzajúcich na Slovensko. Prichádzali za prácou, podnikaním, štúdiom či rodinným životom. [1]K polovici roka 2016 sa počet migrantov s povoleným pobytom v SR zvýšil oproti roku 2004 až o štvornásobok (rok 2004: 22 108 povolených pobytov, rok 2016 (k 30.6.2016): 87 966 povolených pobytov).[2]

Toto číslo je však potrebné rozdeliť na 2 skupiny:  a) Občania krajín EÚ a EHP + Švajčiarska mali k 30.6. 2016 registrovaných 50 749[3] pobytov; b) Migranti z krajín mimo EÚ, tzv. štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú cieľovou skupinou Migračného informačného centra IOM – k 30.6.2016 bolo registrovaných 37 217 pobytov.[4]

Napriek tomuto nárastu, Slovenska republika s 1,6% podielom migrantov na celkovej populácii sa stále radí medzi krajiny EÚ s najnižším celkovým počtom migrantov. Pre porovnanie má napr. Nemecko viac ako 4 milióny štátnych príslušníkov tretích krajín (+ 3,5 milióna občanov z krajín európskej únie), Taliansko 3,5 milióna, Španielsko a Francúzsko nad 2,5 milióna a Veľká Británia okolo 2,4 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín.[5] V podiele migrantov na celkovej populácii v rámci EU sa Slovensko radí medzi štáty s najnižším podielom.[6]

Najväčšie skupiny migrantov na Slovensku pochádzajú z regionálne i historicky blízkych krajín, z Ukrajiny, Srbska a z Ruska.  Okrem geografickej blízkosti ovplyvňuje záujem týchto migrantov o Slovensko aj  kultúrna a jazyková  podobnosť a existencia národnostných menšín, ktoré sú akousi „základňou“ pre príchod „nových“ migrantov a pomáhajú im vytvárať kontaktné siete.[7]

Ekonomický rast Slovenska v druhej polovici uplynulej dekády priniesol tiež významný nárast počtu migrantov z juhovýchodnej Ázie. Išlo najmä o Vietnamcov a Číňanov, ktorí sem prichádzali najčastejšie ako podnikatelia v obchode a v gastronómii. Rozšíril sa tiež počet občanov Južnej Kórey, ktorí prišli ako vysokokvalifikovaní pracovníci v súvislosti s kórejskými investíciami do automobilového a elektronického priemyslu.[8] Aktuálne najpočetnejšie skupiny migrantov podľa počtu platných pobytov sú nasledovné:

Počet povolených pobytov štátnym príslušníkom tretích krajín k 30.6.2016

Poradie Štátna príslušnosť Počet pobytov spolu Poradie Štátna príslušnosť Počet pobytov spolu
1. Ukrajina 11 517 9. Turecko 497
2. Srbsko 6 091 10. Sýria 479
3. Rusko 3 721 11. Izrael 345
4. Vietnam 2 423 12. India 315
5. Čína 2 205 13. Bielorusko 297
6. Kórejská republika 1 611 14. Thajsko 291
7. Spojené štáty 893 15. Afganistan 225
8. Macedónsko 871 16. Irak 215

Zdroj: ročenky ÚHCP P PZ (2016)

V skratke:

  • Takmer 3/5 všetkých migrantov na Slovensku tvoria občania krajín EÚ[9]
  • Medzi migrantmi prevládajú muži, ktorých je takmer 60 % všetkých migrantov. V niektorých komunitách je toto číslo až okolo 80%[10]
  • Najviac migrantov je vo veku od 25 do 39 rokov[11]
  • Najväčšia koncentrácia aj počet migrantov na Slovensku je v Bratislavskom kraji, ďalej nasleduje Košický a Prešovský kraj[12]

 

Ak by ste mali záujem o presné štatistiky, môžete navštíviť stránku Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného Zboru (UHCP P PZ) na: http://www.minv.sk/?rocenky; alebo stránku Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny kde môžete nájsť dokument „Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2015: http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2015/cudzinci_1512.xlsx .

 

 

 

[1] M.Blažek, S. Andrášová a N. Paulenová, Skúsenosti Migrantom a Migrantiek na Slovensku s Násilím, (IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2013), str. 32.

[2]Prezídium Policajného zboru – Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike – I. polrok 2016, (2016) , str. 9, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2016/2016-I.%20polrok-UHCP-SK.pdf

[3] Ibid., srt. 12.

[4] Ibid., str. 9.

[5] Eurostat, Non-national population by group of citizenship, (Január 2015), dostupné na: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Non-national_population_by_group_of_citizenship,_1_January_2015_(%C2%B9)_YB16.png

[6] Eurostat, Migration and Migrant population statistics, (2015), dostupné na: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics

[7] Pozri [1], str. 34.

[8] Ibid.

[9] Pozri [2], str. 9.

[10] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – štatistiky, Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky, (December 2015), dostupné na: http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2011/Webcudzinci201112.xls

[11] Pozri [1],  str. 34.

[12] Pozri [2] , str. 11