Srbská komunita

flag_serbiajPočet Srbov v SR: 5528 (ÚHCP P PZ v roku 2015)
Pomer mužov a žien: muži:  62%, ženy:   38% (ŠÚ SR 2011)

Príchod srbských prisťahovalcov na Slovensko bol zaznamenaný už v stredoveku, najpočetnejšia skupina prišla na konci 17. storočia a usadili sa na juhozápadnom Slovensku [1]. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, po politických zmenách, počas vojnového konfliktu a po rozpade bývalej Juhoslávie prišla nová, silná vlna migrantov, z ktorých mnohí tu ostali žiť a dnes už majú slovenské občianstvo. Na základe kultúrno-historických väzieb a počtu osôb so srbskou národnosťou na Slovensku, získali Srbi na Slovensku v roku 2010 štatút národnostnej menšiny.[2]
Okrem nich však na Slovensku žijú aj občania Srbska, ktorí na Slovensko prišli za účelom práce alebo štúdia alebo za svojimi rodinami. Táto skupina cudzincov od roku 2004 vytvára jednu z najväčších skupín migrantov žijúcich na Slovensku. Ku koncu roka 2010 žilo na Slovensku 3 853 občanov Srbska. Najviac migrantov v tejto skupine, až 90 %, sú držiteľmi prechodného pobytu. Iba niečo vyše 400 osôb má povolenie na trvalý pobyt.
Podľa údajov Štatistického úradu SR približne 2/3 občanov Srbska žijúcich na Slovensku je vo veku 20 – 50 rokov. Muži v roku 2010 predstavovali 62 % srbskej populácie. Ich podiel je najvýraznejší (66,3 %) aj v najsilnejšej vekovej kategórii, 25 – 34 rokov. Študenti zo Srbska tvoria najväčšiu skupinu zahraničných študentov, ich počet v roku 2011 bol až 307.
Srbskí migranti na Slovensku žijú relatívne roztratene. Najviac osôb je sústredených v Bratislavskom a Trnavskom kraji, pomerne atraktívny je tiež Košický región. Bratislavský kraj ponúka najviac pracovných príležitostí a pre srbských podnikateľov poskytuje vhodné podmienky (napr. aj geografické pre potreby cezhraničných obchodných stykov, sídlo mnohých inštitúcií a pod.). Nárast migrantov zo Srbska v Trnavskom regióne bol podmienený predovšetkým otvorením výrobných liniek. Noví migranti prichádzajúci na Slovensko prichádzajú už s určitými znalosťami o Slovensku a s vedomím výhody jazykovej blízkosti. Srbskí migranti sa vyznačujú vôbec najlepšou znalosťou slovenčiny zo všetkých skupín, pričom až 82 % z nich označilo svoje jazykové schopnosti ako dobré alebo veľmi dobré.

Oficiálny názov: Srbská republikamap_serbia
Rozloha: 77 474 km²
Počet obyvateľov: 7, 243 mil.
Hlavné mesto: Belehrad
Správne členenie: Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny) Vojvodina, Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv.Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku.
Úradný jazyk: Srbčina
Mena: Srbský dinár
Náboženstvo: pravoslávni 85 %, katolíci 5,5 %, protestanti 1,1 %, islam 3,2 %

Spolky:
Ako každá národnostná menšina, aj Srbská je získava príspevky na realizáciu svojich aktivít. Spolok Srbov na Slovensku je aktívny predovšetkým na poli kultúry a vyvíja aktivity smerom k zbližovaniu Srbov a Slovákov cez propagáciu srbskej kultúry. Okrem podujatí ako napr. „Mesiac srbskej kultúry“ však organizuje aj aktivity a stretnutia zamerané na nových migrantov, podporu srbských študentov na Slovensku, šírenie aktuálnych informácií o legálnom pobyte, či riešenia problémových situácií, v ktorých sa ocitajú Srbi pracujúci na Slovensku, najmä v súvislosti s legislatívnymi náležitosťami pobytu či podnikania. Srbskí migranti sa však zároveň stretávajú bez nutnosti väčšieho organizovania, v menších neformálnych skupinách, napr. študenti na univerzite, alebo sa zapájajú do aktivít iných komunít.

[1] Stanovisko Spoločenskovedného ústavu SAV k autochtónnosti srbskej menšiny na Slovensku. http://www.kulpin.net/aktuality/srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-mensiny.html

[2] http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=21&etype=2&eventid=605: „skupina obyvateľstva, ktorá ako celok neprijíma za svoju národnú identitu štátu, v ktorom žije.”